{"guid": "ussr:9e2cc095-376a-463b-8feb-98ea76c05d03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.860.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 860/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 860/2014 z 11. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. decembra 2014, sp. zn. II. ÚS 860/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2. US.860.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2014-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e2cc095-376a-463b-8feb-98ea76c05d03", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.860.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.860.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.860.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 860/2014­14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,a\n\n,\n\n, zastúpených JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Kollárová 8, Trnava, vo veci\nnamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Sžp 20/2013 z 3. decembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n,\n\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“; v citáciách aj „navrhovatelia“\n\nalebo „žalobcovia“), zastúpených JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Kollárová 8, Trnava,\nktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.\nzn. 3 Sžp 20/2013 z 3. decembra 2013.\nSťažovatelia svoju sťažnosť odôvodňujú takto:\n«Sme bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 4021/36 v obci a kat. úz\n, v lokalite\n\n, ktorá je platným územným plánom Mesta\n\nurčená na zastavanie rodinnými domami. Prístup k uvedenému pozemku a tiež k pozemkom\nv bezpodielovom spoluvlastníctve manželov\núzemného plánu Mesta\n\n, ktorá je podľa záväznej časti\n\nurčená na zastavanie miestnou komunikáciou (cesta\n\n„A MOK“), ktorá má byť prepojovacou miestnou komunikáciou medzi ulicami\na\n\nv\n\nv lokalite\n\n. Za týmto účelom bola predmetná parcela\n\naj zameraná a vyznačená v katastrálnej mape ešte v roku 2002. Predmetná miestna\nkomunikácia na uvedenom pozemku bola umiestnená územným rozhodnutím Mesta\nzo dňa 18. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n04. 01. 2012. Územné rozhodnutie bolo vydané pre nás ako navrhovateľov územného\nkonania.\nZa účelom získania stavebného povolenia na realizáciu predmetnej komunikácie sme\nmanželov\n\n, ako vlastníkov pozemku vyzvali na uzatvorenie kúpnej zmluvy,\n\npredmetom ktorej mal byť predaj a kúpa pozemku pod cestu. Vzhľadom k tomu,\nže k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu nesúhlasu vlastníkov predmetného pozemku,\npodali sme na Krajský stavebný úrad\npozemku\n\no výmere\n\nnávrh na vyvlastnenie novovytvoreného\nm2...\n\n2\n\nNávrh na vyvlastnenie\n\nsme podali za tým účelom, aby sme na nej\n\nmohli postaviť cestu, pretože predmetný pozemok tvorí jediné miesto prístupu na náš\npozemok ako aj na susedné pozemky, ktoré sú územným plánom Mesta\n\nurčené\n\nna zastavanie rodinnými domami...\nKrajský stavebný úrad\n\nrozhodnutím č.\n\nzo dňa\n\n30. 05. 2012 návrhu vyhovel a v prospech nás vyvlastnil\n\no výmere\n\nm2...\nProti rozhodnutiu Krajského stavebného rozhodnutiu podali odvolanie manželia\n. O odvolaní rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSR rozhodnutím č.\nKrajského stavebného úradu v\n\nzo dňa 18. 09. 2012, ktorým rozhodnutie\nč.\n\nzo dňa 30. 05. 2012\n\nbolo zrušené a návrh na vyvlastnenie zo strany sťažovateľov bol zamietnutý z dôvodu,\nže podľa názoru konajúceho ministerstva nebol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení,\nnakoľko nebolo preukázané, že sa má jednať o komunikáciu, ktorá bude mať charakter\nmiestnej komunikácie a z dôvodu, že navrhovateľom vyvlastneia v tomto prípade by mala\nbyť obec.\nVyššie uvedené rozhodnutie ministerstva sme považovali za nesprávne a preto sme\nna Krajský súd Bratislava podali žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia.\nO tejto žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom 6 S 2301/2012­69 zo\ndňa 10. 05. 2013, ktorým napadnuté rozhodnutie ministerstva zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie...\nProti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný a\n\ns manželkou.\n\nO odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom 3 Sžp/20/2013 zo dňa 03. 12. 2013,\nktorým napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu zamietol\na účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.»\nV súvislosti s namietaným porušením čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu sťažovatelia svoju sťažnosť odôvodňujú takto:\n«Podľa nášho názoru § 2 ods. 3, tretia veta zákona 135/1961 Zb. sa nemá vykladať\ntak, ako ho vyložil Najvyšší súd, pretože predmetné ustanovenie pojednáva o tom, že obce\n3\n\nzabezpečujú plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych\nkomunikácií. Podľa nášho názoru výraz „zabezpečujú“ neznamená, že iba jedine obce majú\nprávo zrealizovať stavbu miestnej komunikácie. Predmetné ustanovenie podľa nášho názoru\nje potrebné vykladať tak, že zákonodarca dal obciam úlohu výstavbu ciest zabezpečiť\na spôsob ako to urobí ponechal na obce.\nPreto pokiaľ Mesto\n\npre nás ako navrhovateľov vydalo územné rozhodnutie\n\nna umiestnenie stavby miestnej komunikácie cesty „A MOK“ a pokiaľ s nami uzatvoril\nzmluvu o budúcej kúpnej zmluve predmetom ktorej má byť predaj a kúpa stavby telesa cesty\na pozemku pod cestou, zabezpečil tým prípravu cesty a vydaním stavebného povolenia\n(na ktoré sme už podali návrh) zabezpečí aj výstavbu predmetnej cesty. Po zrealizovaní\ncesty a uzavretí kúpnej zmluvy budú splnené všetky podmienky pre zaradenie uvedenej cesty\ndo siete miestnych komunikácií.\nInterpretácia § 2 ods. 3 zákona 135/1961 Zb. Najvyšším súdom SR je nezlúčiteľná\ns Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a dodatkovým protokolom k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a slobôd.\nNezlučiteľnosť s uvedenými ústavnými zákonmi spočíva v tom, že v dôsledku rozsudku\nNS SR 3 Sžp/20/2013 nemôžeme na našom pozemku a tak isto aj vlastníci susedných\npozemkov nemôžu na svojich pozemkoch stavať rodinné domy a to napriek tomu,\nže predmetné pozemky sú platným územným plánom Mesta\n\nurčené na zastavanie...»\n\nPokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovatelia uvádzajú, že «[r]ozsudok ohľadne nedostatku našej\naktívnej legitimácie je zdôvodnený iba na 12 riadkoch (str. 5 ods. 2 rozsudku). Takto\nstručne zdôvodnený rozsudok nás nepresvedčil o jeho správnosti, keďže sme nedostali\nodpoveď na náš argument ohľadom nášho práva podať návrh na vyvlastnenie na základe §\n112 ods. 2, prvá veta stavebného zákona v spojení s § 17 cestného zákona...\nZdôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu považujeme za nepresvedčivé aj z toho\ndôvodu, že v právnej veci nás, ako žalobcov, proti odporcovi Ministerstvo dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja SR Bratislava týkajúce sa územného rozhodnutia pre\numiestnenie miestnej komunikácie − cesty „B MOK“, ktorá je umiestnená paralelne s\n4\n\nmiestnou komunikáciou cesta „A MOK“ v tej istej lokalite, bol vydaný rozsudok 6\nSžp/12/2011 v ktorého odôvodnení sa uvádza citujeme: „Skutočne stavebný zákon ani\ncestný zákon vo svojich ustanoveniach nevyžadujú ako podmienku vydania územného\nrozhodnutia preukázanie hmotnej articipácie obce na výstavbe miestnej komunikácie\ndoplniac zároveň, že pokiaľ aj vlastníci pozemkov, na ktorých sa má podľa rozhodnutia o\numiestnení stavby miestna komunikácia, namietali takýto spôsob využitia ich pozemkov, ich\nvýhrady neobstoja, keďže v súlade s územným plánom Mesta\nurbanistickou štúdiou IBV\n\n, ako aj so schválenou\n\n. sa s vybudovaním tejto miestnej komunikácie\n\nrátalo a za predpokladu, že k dohode s vlastníkmi pozemkov nedôjde, bude postup podľa §\n108 ods. 1, ods. 2 písm. f) stavebného zákona v súlade so zákonom“.\nNa tento rozsudok sme v konaní 3 Sžp/20/2013 poukazovali, Najvyšší súd SR však\nv rozsudku sa s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v predchádzajúcom\nrozsudku nijako nevysporiadal. Sme toho názoru, že keď už raz Najvyšší súd SR zaujal\nprávny názor, že my ako fyzické osoby môžeme postupovať podľa § 108 a nasl. stavebného\nzákona, ďalší rozsudok toho istého súdu už nemal zaujať úplne odlišný právny názor, a keď\ntak urobil mal ho riadne zdôvodniť. Myslíme si, že máme právo na to, aby sme dostali\nodpoveď na otázku prečo v rozsudku 3 Sžp/20/2013 ten istý Najvyšší súd SR zaujal úplne iný\nprávny názor na otázku či my ako fyzické osoby môžeme byť vyvlastniteľmi pozemku,\nna ktorom podľa územného rozhodnutia je umiestnená miestna komunikácia.».\nNa základe už uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:\n„1. Základné právo\n\n, bytom\n\n,\n\na\n\n, bytom tamtiež na ochranu vlastníctva podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd\na základné právo na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Bratislava\nsp. zn. 3 Sžp/20/2013 z 03. 12. 2013 porušené boli.\n\n5\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžp/20/2013\nz 03. 12. 2013 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Bratislava na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd SR v Bratislave je povinný uhradiť\n\na\n\ntrovy konania v sume € 340,90 (2 úkony á € 134 + € 8,04 paušál + € 28,41 DPH)\ndo 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ich právnej zástupkyne JUDr.\nRuženy Bubenčíkovej, advokátky, so sídlom Trnava, Kollárova 8.“\n\nII.\n\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa\nnemusí odôvodniť.\n\n6\n\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno\npovažovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 140/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,\nIV. ÚS 27/2010).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný\nsúd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a\nnásledne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a\nuplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS\n78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). O zjavnú\n7\n\nneodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd\nzistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel\na význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne\nrozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej\nlogiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, III. ÚS 305/08).\nV súvislosti s preskúmavaním namietaného porušenia označených práv sťažovateľov\npodľa ústavy a dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu vydaným v správnom\nsúdnictve je podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho\nsúdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy,\nale preskúmať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, o ktorých fyzická\nosoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach (§ 247 ods.\n1 OSP), teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v\nkonkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotno­právne a procesno­\nprávne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Treba vziať preto do úvahy, že správny súd\nspravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľov namietajúcich\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n8\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07).\nV zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že podstata argumentácie sťažovateľov, s ktorou spájajú\nporušenie označených práv rozsudkom najvyššieho súdu, sa koncentruje na nedostatky jeho\nodôvodnenia, sťažovatelia konkrétne namietajú arbitrárnosť rozsudku najvyššieho súdu\na nesprávne právne posúdenie veci, pričom svoju právnu argumentáciu vedú v rovine\npolemiky s výkladom „podústavného“ práva uskutočneným najvyšším súdom.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať napadnutý rozsudok najvyššieho súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovatelia proti nemu uplatňujú.\n9\n\nNajvyšší súd vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia zmenil rozsudok\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k.\n\n6 S 2301/2012­69\n\nz 10. mája 2013 tak, že žalobu zamietol. Následne v úvodnej časti odôvodnenia svojho\nrozhodnutia najvyšší súd citoval podstatné časti rozsudku krajského súdu, argumentáciu\núčastníkov konania nastolenú v odvolacom konaní a, vychádzajúc zo zisteného skutkového\nstavu, v relevantnej časti uviedol toto:\n«Podľa ustanovenia § 112 ods. 2 ide o návrhové konanie. Navrhovateľ však súčasne\nmusí byť aktívne legitimovanou osobou vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. To znamená,\nže súčasne musí byť osobu, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý\nsa vyvlastňuje. Vyvlastnenie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V\ntomto prípade dochádza k prechodu (nie k prevodu) vlastníckeho práva z vlastníka\nna navrhovateľa vyvlastnenia (§ 109 ods. 2 prvá veta stavebného zákona). Stavebný zákon\nneupravuje možnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníctva na inú osobu\nako navrhovateľa. Vyvlastňuje sa preto, aby vec nadobudol priamo navrhovateľ\nvo verejnom záujme a využíval ju v súlade s kogentným účelom vyvlastnenia.\nV danom prípade sa navrhovatelia ako fyzické osoby domáhali vyvlastnenia pozemku\npre účely miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. Miestne\nkomunikácie však podliehajú osobitnému právnemu režimu a v zmysle § 2 ods. 3 tretia veta\nzákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v znení neskorších predpisov „plánovanie, prípravu\na výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce;\npri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby“. Podľa § 3d\nods. 3/ cestného zákona „miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce“. Aktívne\nlegitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec. Nedostatok aktívnej\nlegitimácie žalobcov v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí\nbudúcej zmluvy medzi žalobcami 1/ a 2/ ako navrhovateľmi vyvlastnenia a mestom\nz dôvodu, že tieto prevodové zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia\na zabezpečovanie ich vymožiteľnosti už nie je v právomoci správneho orgánu, ktorý\nvyvlastnenie uskutočňuje.»\n\n10\n\nPokiaľ ide o tú časť argumentácie sťažovateľov, v rámci ktorej namietajú nesprávnosť\nprávneho názoru najvyššieho súdu v otázke posúdenia ich legitimácie na podanie návrhu na\nvyvlastnenie pozemkov pre účel vymedzený v § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „stavebný zákon“), ústavný súd uvádza, že táto námietka je výrazom ich\nodlišného právneho hodnotenia veci, aké zastáva najvyšší súd, do posúdenia ktorého\nústavný súd nie je oprávnený ani povinný vstupovať (napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010).\nSťažovateľmi uvádzané tvrdenia totiž nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré\nby mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia\nporušenia označených práv sťažovateľov po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd nemôže prisvedčiť ani tej námietke sťažovateľov, ktorou napádajú\nstručnosť odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu a v tejto súvislosti aj absenciu adekvátnej\nargumentačnej reakcie zo strany najvyššieho súdu k ich právu „podať návrh na vyvlastnenie\nna základe § 112 ods. 2, prvá veta stavebného zákona v spojení s § 17 cestného zákona“.\nSamotná stručnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu, ak je z neho zároveň zrejmé, na základe\nakých úvah daný súd vo veci rozhodoval, nezakladá zásah do základných práv adresáta\ntohto rozhodnutia, ale práve naopak, je výrazom a jedným z komponentov zákonného\na ústavne akceptovateľného rozhodnutia, ktorým sa v širšom zmysle realizuje aj právo\núčastníka konania na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti možno poukázať\nna tú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, kde najvyšší súd\nuviedol, na základe akých dôvodov neboli sťažovatelia oprávnení podať návrh\nna vyvlastnenie, čím aj primeraným spôsobom ozrejmil, prečo v okolnostiach danej veci\nnebolo možné postupovať podľa § 112 ods. 2 prvej vety stavebného zákona v spojení s § 17\nzákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších\npredpisov.\nZa neopodstatnenú považuje ústavný súd aj tú námietku sťažovateľov, podľa ktorej sa\nnajvyšší súd v ich veci odchýlil od svojho predchádzajúceho rozhodnutia, kde v skutkovo\nobdobnej veci odlišným spôsobom posúdil otázku aktívnej legitimácie subjektu na podanie\n11\n\nnávrhu na vyvlastnenie pre zákonom vymedzený účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2\npísm. f) stavebného zákona, pričom sťažovatelia poukázali na časť odôvodnenia rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžp 12/2011 z 23. novembra 2011. Ústavný súd v tejto súvislosti\nuvádza, že sťažovateľmi citovaná časť odôvodnenia označeného rozsudku najvyššieho súdu\nvymedzuje iba účel, pre ktorý je možné podať návrh na vyvlastnenie, nie však okruh\nsubjektov oprávnených podať takýto návrh, čo nie je samo osebe v rozpore s tým,\nako rozhodol najvyšší súd v sťažnosťou napadnutom rozsudku. Sťažovatelia v tomto smere\nsvoju argumentáciu v sťažnosti bližšie nerozpracovali, čím zároveň dostatočným spôsobom\nnepreukázali, v čom konkrétne najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí pochybil.\nNad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že ani rozdielnosť judikatúry najvyššieho\nsúdu ešte neznamená, že by najvyšší súd vo veci sťažovateľov rozhodol arbitrárnym, a teda\nústavne neakceptovateľným spôsobom. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\n[napr. z rozsudku Beian v. Rumunsko (č. 1) zo 6. 12. 2007] vyplýva, že rozdielna judikatúra\nv skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho\nsúdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený\nna precedensoch ako prameňoch práva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza\naj na úrovni najvyššej súdnej inštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité,\naby\n\nnajvyššia\n\nsúdna\n\ninštancia\n\npôsobila\n\nako\n\nregulátor\n\nkonfliktov\n\njudikatúry\n\na aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo\nrovnakých alebo podobných veciach. Tento mechanizmus spočíva v inštitúte zverejňovania\nsúdnych rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania\nstanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov plénom najvyššieho súdu alebo príslušným kolégiom najvyššieho súdu\n(m. m. IV. ÚS 342/2010, III. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014).\nVo vzťahu k uvedenému ústavný súd poznamenáva, že mu neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré\nzákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)]\n12\n\nzveruje práve najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných\npriznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (mutatis mutandis I. ÚS 17/01). Preto,\nak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno\ntakýto postup automaticky považovať za porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru), keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných\npredpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (III. ÚS 376/09).\nÚstavný súd, opierajúc sa o tieto závery, vo vzťahu k námietkam sťažovateľov\no porušení ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu konštatuje, že najvyšší súd vo veci\nsťažovateľov rozhodol tak, že nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie bolo možné prijať záver o porušení sťažovateľmi označených práv.\nSťažnosť bolo preto potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nKeďže ústavný súd sťažnosť z už uvedených dôvodov odmietol, rozhodovanie\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\npreto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2014\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pozemná komunikácia, cesta", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "vyvlastnenie", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:7844ede8-508a-4a75-abc3-ad20af452f7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 376/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 376/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7844ede8-508a-4a75-abc3-ad20af452f7a"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": []}